Sexualizovaná spoločnosť

 Preklad z nemeckého originálu Die sexualisierte Gesellschaft

 

 

Prednáška Gabriele Kuby 19. 03. 2011
4. Medzinárodný kongres Treffpunkt Weltkirche in Würzburg


   Cirkev sa ocitla v núdzi. Nielen v našej krajine (v Nemecku, pozn. prekl.), je to problém celej Európy. Keď Werenfried von Straaten  pred rokmi založil charitatívnu organizáciu s týmto názvom „Cirkev v núdzi“ („Kirche im Not“), bolo to na pomoc brutálne utláčaným kresťanom v komunistických krajinách. Dnes však prežívame iný problém, pretože cirkev sa v podmienkach kapitalistickej prosperity Západu nachádza v procese „seba-sekularizácie“ (sekularizácia ako „zosvetštenie, strata významu náboženstva oddelenie náboženstva a súkromného života, pozn. prekladateľa). Mnohí veriaci v dnešnej spoločnosti nie sú dostatočne vybavení na ceste k spáse a v húfoch ju opúšťajú.
   Zdá sa, že centrom argumentov pre odkresťančovanie sa stáva  sexualita. Za čo je dnes katolícka cirkev najviac kritizovaná? Za svoje učenie o sexualite, ktoré je verné biblickému zjaveniu. Je to paradox, veď kde sa v našej spoločnosti o takto ponímanej sexualite hovorí, kde je v našej spoločnosti ešte živá?  Pápež ako zástupca Svätej stolice ju deklaroval v OSN.  Ale kedy ste naposledy počuli kázeň na tému sexuality vo vašej farnosti?
   Veriaci diecézy Kolín nad Rýnom, ktorí boli na prvú pôstnu nedeľu v kostole, si vypočuli pastiersky list kardinála Meisnera o láske, manželstve, sexualite. Sú v ňom vyzývaní k prijatiu nasledovného:

  • posolstvo viery je „áno“ pre prijatie tela;
  • posolstvo cirkvi  je „áno“ láske;
  • posolstvo viery znamená „áno“ životu.

Toto trojité „áno“ pre prijatie tela, pre lásku a pre život je prameňom sexuálnej morálky cirkvi. Hovorí:

  • jediným legitímnym miestom na žitie sexuality je manželstvo;
  • manželstvo je nerozlučné spojenie medzi mužom a ženou.

Mnohým sa to zdá byť ťažké jarmo. Ten, kto ho berie na seba ale zistí, že toto jarmo je ľahké, že ho Ježiš dáva tým, ktorí chcú ísť s jeho milosťou po ceste lásky. Je to sociálny základ, ktorý umožnil vysokú kultúrnu úroveň Európy.


Dnešná spoločností hovorí:

·         „nie“  telu cez ideológiu rodovej rovnosti, „gender mainstreamingu“;

·         „nie“  láske cez uvoľnenie sexuálnych noriem;

·         „nie“  životu tým, že v miliónoch zabíjame nenarodené deti.

Možnosti, ktoré Boh predložil pre svoj vyvolený ľud, platia aj pre nás:
Predložil som pred tebou život a smrť, požehnanie a prekliatie. Vyvoľ si život, aby si ostal na žive ty aj tvoje potomstvo. Miluj Pána, svojho Boha, počúvaj Jeho hlas a pevne sa ho drž, veď je to tvoj život a dlhodobé prebývanie v krajine... (Dt 30,19-20).
Zdá sa, že sme ľudia, ktorí už nie sú schopní vybrať si život. Sme starnúci, umierajúci národ, a to sa týka nielen Nemcov, ale takmer všetkých európskych národov. Každý to vie, každému politikovi je to jasné celé desaťročia, ale nik nerobí korekciu sociálnej politiky, ktorá nás vedie k neúprosnej demografickej katastrofe.
Systematicky sme oddelili sexualitu od plodnosti prostredníctvom:

  • antikoncepcie;
  • potratu;
  • homosexualizácie spoločnosti.

Súvislosti medzi sexuálnym správaním a populačnou krízou sa však zamlčiavajú. Toto tabu je chránené zavrhovaním, ohováraním, zákazmi výkonu povolania a právnymi sankciami. Antikoncepcia, potrat a homosexuálna agenda sú propagované najsilnejšími inštitúciami sveta, OSN a EÚ.

·         Programom rozvojovej pomoci z USA sa znižuje rozpočet a namiesto toho sú investované miliardy dolárov do „reprodukčných“ programov pre antikoncepciu (označovanú ako prevencia), sterilizáciu a potraty v chudobných krajinách.

·         So sexualizáciou mládeže sa začína od narodenia s podporou Organizácie Spojených národov, vrátane detskej organizácie UNICEF.

·         Homosexualizácia populácie je globálnou agendou OSN a EÚ.

Spoločnosť, ktorá  už dlho mala poznanie a úctu k zdravému rozumu, si teraz zatvára oči,  uši a srdce k znameniu časov. Tu už nie je potrebný žiaden prorocký dar, aby sme mohli rozpoznať že:

  • Sexualizovaná spoločnosť potrebuje antikoncepciu a potraty.
  • Systematická antikoncepcia a beztrestné masové zabíjanie nenarodených detí vedie k hrozivej redukcii populácie.
  • Sexualizácia obyvateľstva a zrušenie všetkých sexuálnych noriem vedie k rozpadu rodiny.
  • Rozpad rodiny vedie k masovým pocitom úzkosti, depresiám a psychickým a somatickým poruchám všetkého druhu, najmä medzi mladými ľuďmi. 31% detí a dospievajúcich medzi 11. a 17. rokom majú problémy so správaním (sú agresívne, klamú, kradnú a podvádzajú),  22%  má poruchy príjmu potravy, 16% emocionálne problémy, 25% pravidelné bolesti. (pozn. prekl. štatistika v Nemecku)
  • Sociálny chaos, ktorý je následkom zničenia morálky a rodiny, nedokáže dlhodobo udržať žiaden sociálny štát. Takýto stav je vhodnou živnou pôdou, ktorá sa môže stať základom stavu diktatúry.

Ako prišlo vo svete k sexuálnej revolúcii?

Prvý veľký boj proti kresťanským hodnotám viedla Francúzska revolúcia. Markíz de Sade priniesol všetky mysliteľné a nemysliteľné zvrátenosti do slov. Rozum bol povýšený na úroveň boha, podoba prostitútky bola umiestnená na oltár – názorný obraz ako sa z rozumu stane prostitútka žiadostivosti, keď nie je smerovaný k Bohu.
Mnoho učencov a uznávaných osobností prišlo s filozofickými a psychologickými myšlienkami, ako zmeniť spoločnosť a akým spôsobom to dosiahnuť: Jean Jacques Rousseau, Marx a Engels, Friedrich Nietzsche, Sigmund Freud a Carl Jung, Wilhelm Reich, Alfred Kinsey, Simone de Beauvoir, Judith Butler -  aby sme vymenovali len niekoľko najvýznamnejších.
Mnohí z nich žili v sexuálnom chaose a rozbitých vzťahoch, zanedbávali svoje deti, boli drogovo závislí, alkoholici, skončili v zúfalstve, šialenstve, okultizme, spáchali samovraždu. Ak budete načúvať ich životným príbehom, môže vám napadnúť jedno bavorské príslovie: „Diabol pomáha svojim ľudom, ale si ich aj berie.“
Všetci hlásali tézu, že sloboda je zbavenie sa Božích prikázaní. Zamlčali však, že neobmedzeným uspokojovaním svojich žiadostí sa človek stáva otrokom svojich vášní. Zamlčali, že ľudia, ktorí stratia svoju vnútornú slobodu, čoskoro stratia aj svoju vonkajšiu slobodu, pretože môžu byť manipulovaní a ovládaní tými, čo sú pri moci.

Jeden z prvých, ktorí si uvedomili túto súvislosť, bol Wilhelm Reich. Podľa jeho teórie je v záujme vytvorenia beztriednej spoločnosti nutné zničiť manželstvo a rodinu ako vzdelávacie zariadenia. Prostriedkom bola sexualizácia más, najmä detí.  Reich hovorí: „Patriarchálna rodina je základnou štruktúrou reprodukcie a zriadenia celého spoločenského poriadku, na základe princípu autority. Nebudeme diskutovať o existencii alebo neexistencii Boha, jednoducho eliminujeme sexuálne represie a uvoľníme infantilné väzby na rodičov."
Čo je založené na princípe autority? Vzťah s Bohom, vzťah k cirkvi, k  štátu, k rodičom, najmä otcovi, učiteľovi. Sexualizácia je prostriedok, ako obrať všetky tieto vzťahy o ich silu. Ako je to dnes  so vzťahom k otcovi, k rodičom, k učiteľovi, k štátu, k cirkvi, k Bohu? Semená, ktoré sial Wilhelm Reich a ďalší ateistickí bojovníci proti kresťanstvu, Adorn, Horkheimer, Marcus, de Beauvoir, vyklíčili.

Krok za krokom boli zmenené alebo zrušené zákony, ktorých cieľom bolo stanoviť hranice sexuality. Kľúčovými krokmi v Nemecku boli: uvoľnenie pornografie (1973), uľahčenie rozvodu (od roku 1969), beztrestnosť pri umelom prerušení tehotenstva (1992 - 1995), gender mainstreaming (ideológia rodovej rovnosti) ako vedúci princíp politiky (1999), homosexálne manželstvá (2001), zrušenie nemorálnosti prostitúcie (2001). Teraz je „na rade“ začlenenie „práva voľby sexuálnej orientácie“ do ústavy ako kritérium diskriminácie. Takto môže byť sankcionované a kriminalizované konanie, ktoré je v rozpore s týmto chápaním.  
Rúcanie hraníc sexuálneho obmedzenia sa rozvíja vo vlastnej dynamike. Spotreba pornografie je už samozrejmosťou pre mladých aj starých.  Zo všetkých internetových „stiahnutí“  má 35%  pornografický obsah. Obrat obchodu s pornografiou na celom svete predstavuje ročne  57 000 000 000 dolárov. Pornografia už nie je len doménou dospelých mužov. Pornografia je návyková. V Nemecku je 10% mužov považovaných závislých na pornografii.
Dokonca aj tí, ktorí nechcú konzumovať pornografiu, sú v našej spoločnosti pod neustálym tlakom sexuálnej energie. Prekvapuje nás potom, že sexuálne zneužívanie sa stalo masovým fenoménom? Každý rok je popísaných v článkoch približne 15.000 prípadov sexuálneho zneužívania detí a mladých ľudí. Skutočné číslo sa odhaduje na desať- až pätnásťkrát vyššie, čo znamená, že každé piate dievča a každý desiaty chlapec sú obeťami sexuálneho zneužívania. Na porovnanie, v cirkevných inštitúciách to bolo len približne 350 prípadov v rozpätí 30 rokov. Prečo tento nevysloviteľný hromadný zločin proti deťom a mladým ľuďom nevyvolá žiadny alarm v médiách alebo radikálnu akciu politikov?

Sexualizácia mládeže


Základom sexuálnej revolúcie je sexualizácia mládeže. Kto má mladých, má budúcnosť.  Svoj vplyv realizujú médiá a štátna politika v školách, škôlkach a detských domovoch,  ale aj v domovoch seniorov (situácia v Nemecku).
Centrálnou inštitúciou pre sexuálnu výchovu v nemecky hovoriacich krajinách je Inštitút pre sexuálnu výchovu v Dortmunde, spolupracujúcou organizáciu je Spoločnosť pre sexuálnu výchovu.  Najmocnejším štátnym partnerom je Spolkové centrum pre výchovu k zdraviu (BZgA), v rámci Ministerstva zdravotníctva a rodiny. BZgA poskytuje učebné materiály a distribuuje milióny bezplatných brožúr, ktoré podnecujú deti, mládež a ich pedagógov k hedonistickej rozkoši zo sexuality. To všetko sa deje pod plášťom vedy, aby sa pred zdravým rozumom trochu zakryla „prostitútka žiadostivosť.
Takzvaná  „emancipačná sexuálna výchova“ používa zahmlievaciu terminológiu, ako napr.

  • Celoživotná sexuálna socializácia
  • Pluralizácia vzťahov, lásky a životných foriem
  • Rozpustenie kultúrnych, etnických a náboženských príslušností
  • Flexibilita rodových identít a sexuality
  • Vytvorenie priestoru na zdieľanie skúseností prostredníctvom nových mediálnych technológií

V preklade to znamená:

  • Aktivácia sexuality od kolísky do hrobu
  • Uvoľnenie a zánik manželstva a rodiny a legitimizácia akýchkoľvek sexuálnych preferencií a foriem
  • Boj proti kultúrnym, etnickým a náboženským hodnotám, ktoré sú v rozpore s touto ideológiou
  • Rozpustenie bipolárnej identity pohlavia a heterosexuálneho správania ako normy
  • Použitie médií na dosiahnutie tohto všetkého

Toto je pohľad na to, ako je definovaná sexualita, na ktorej je založená povinná sexuálna výchova v školách v Nemecku. Toto je pohľad na sexualitu, ktorú učia učitelia: deti by mali byť vedené, aby uspokojovali sexualitu prostredníctvom masturbácie a sexuálnych hier a ich sexuálna orientácia má byť uvoľňovaná vplyvom médií. Vôbec sa nespomína manželstvo, rodina, viera, deti ako želané životné ciele.
Všetko je dovolené, všetko je pútavo prezentované príjemným slovom a / alebo obrazom, vrátane orálneho alebo análneho sexu. Vzhľadom na to, že deti sa potrebujú naučiť, „bezpečný sex", deti sa učia v triede naťahovať kondómy  na drevené alebo plastové penisy. Novinkou sú kondómy v detských veľkostiach. Problémom, o ktorom sa ale nehovorí je, že  neexistuje žiadny „bezpečný sex" mimo manželstva, ako ukazuje explózia sexuálne prenosných chorôb. Pilulka „ráno po“? Potrat? Žiadny problém! Tu je adresa „Pro Familia“ (nemecká organizácia), so štátnym príspevkom na potraty a so sloganom: „My sme sa už postarali, aby sa tvoji rodičia nič nedozvedeli.“

"Emancipačná sexuálna výchova" bojuje proti katolíckemu učeniu o sexualite a podkopáva osobné predpoklady pre vieru. S touto „výchovou“ sa začína v stále skoršom veku,  zaberá čoraz viac miesta a je stále viac a viac prepĺňaná pornografickým obsahom.
Keby bola  „sexuálna veda " o vede a nie o kultúrnej revolúcii alebo ideológii, bolo by potrebné preskúmať, aký vplyv má „sexuálna výchova" na deti a dospievajúcich, na ich fyzické a duševné zdravie a na ich výkon, ich tendenciu páchať násilie, na ich schopnosť vytvárať manželstvá a rodiny.
Môže sa ukázať, že tzv. „sexuálna výchova" detí a dospievajúcich spôsobuje presne to, čo má v úmysle potlačiť: hlboké citové rany, odcudzenie od rodičov a rebelanstvo proti nim, trvalé duševné poruchy, šírenie pohlavne prenosných chorôb, skoré tehotenstvá, sexuálne zneužívanie medzi mládežou, neschopnosť k rodičovstvu a založeniu rodiny. Sexuálne zneužívanie prijalo nový rozmer. Stále viac mladých ľudí sa dopúšťa sexuálneho násilia na mladých ľuďoch a deťoch.

Zničenie kresťanských základov, hodnôt a kultúry


To čo sa tu deje, je útok na základné hodnoty, predovšetkým kresťanskej civilizácie Európy. Sexuálne normy sú jadrom osoby a spoločnosti. Povedzme si to jasne: Bez znovuzískania cudnosti a zdržanlivosti je kresťanská kultúra stratená. Nepriateľ to vie. Kresťania zatvárajú oči. Prečo, prečo je taký malý odpor? Christa Meves plnila úlohu proroka od začiatku, upozorňovala na hrozbu zničenia kultúry, varovala pred katastrofálnymi následkami. Prečo jej varovania nenašli odozvu v akcii – či už zo strany cirkvi alebo politikov?
Mohlo by to mať niečo do činenia s tým, že veľa ľudí samo žije v sexuálnom neporiadku? Vedomie hriechu mizne, viera sa stráca. Ale čo rastie, je nenávisť voči každému, kto sa dotýka svedomia, ktoré je Bohom vpísané do našich sŕdc. Táto nenávisť zúri proti katolíckej cirkvi, ktorá prostredníctvom svojho učiteľského úradu prepožičiava svedomiu hlas.
Na tohtoročnej novoročnej recepcii diplomatického zboru hodnotil pápež Benedikt XVI. sexuálnu výchovu v Nemecku ako neprijateľné obmedzenie slobody náboženského vyznania. Povedal:
"Nemôžem mlčať tvárou v tvár obnoveného útoku na náboženské slobody rodín, kde je povinná účasť na kurzoch sexuálnej výchovy alebo „občianskej výchovy", ak je sprostredkovaný údajne neutrálny obraz človeka a života, ale v skutočnosti odráža obraz, ktorý je namierený proti viere a jej správnemu chápaniu."


Cesta k obnoveniu


Začína pri nás samých. Sila pochádza z obnovenia, z vlastného obrátenia. Kto z lásky k Ježišovi ide cestou prikázaní, otvoria sa mu oči a on dostane právomoc konať.

  • Potrebujeme skupiny odporu rodičov a združení. Musíme prerušiť špirálu mlčania. Vo Švajčiarsku dosiahlo veľa „Združenie sexuálna výchova". Jeho rada znie:  angažovať sa na dvoch úrovniach, tak vysoko, ako je to možné v politickej hierarchii, a v miestnej škole.
  • Rodičia musia mať štátom zaručené právo na výchovu.  Štát nemá právo realizovať v škole kultúrnu revolúciu a pokúšať sa nahovárať nám akési nové sexuálne pohlavie ľudí. Učitelia a vychovávatelia musia rešpektovať rodičovské práva a súkromie detí a mladých ľudí a chrániť ich.
  • Rodičia musia byť plne informovaní o forme školského vzdelávania sexuálnej výchovy, použitých materiálov a médií. Musia mať právo odhlásiť svoje deti zo sexuálnej výchovy.
  • Katolícka cirkev potrebuje svoju vlastnú inštitúciu, ktorá sa bude venovať uvádzaniu katolíckej sexuálnej výchovy do praxe, bude ju rozvíjať v práci s mládežou v škole aj mimo nej. Tento ústav má byť miestom modlitby a katechézy, kde sa modlí k Duchu Svätému, pretože iba on môže urobiť naše úsilie plodné.

Triumf „emancipačnej sexuálnej výchovy", bol tiež možný, pretože cirkev neponúka žiadnu alternatívu. Nikto nemá väčšie porozumenie a znalosti v tejto oblasti ako katolícka cirkev, a to najmä prostredníctvom celoživotného diela Jána Pavla II. (najmä diela Teológia tela a Láska a zodpovednosť, poznámka prekladateľa).  Tento poklad musí byť sprostredkovaný mladým ľuďom, aby im ukázal cestu k plnohodnotnému životu. Toto potrebuje cirkev. Kto z biskupov, kto z občanov, ktorí disponujú potenciálom a finančnými zdrojmi, si uvedomí túto potrebu a začne sa v nej viac angažovať?

Nepotrebujeme gender mainstreaming, potrebujeme rodinný mainstreaming. Je to jediný spôsob, ako môžeme s Božou milosťou nájsť cestu von z  krízy kultúry smrti ku kultúre života.

Dnes, na sviatok svätého Jozefa, ktorý nosí  na znak čistoty v ruke biele ľalie, prosím jeho a jeho nevestu Máriu o príhovor, aby sa posolstvo čistoty, cudnosti, sexuálnej abstinencie pred svadbou a vernosti v manželstve dostalo k ušiam mladej generácie, pretože je to jediný spôsob, ako naplniť sen o pravej láske.

© 2012 Gabriele Kuby


Tento článok sa v mnohom odvoláva na nemecké reálie. To je prostredie, v ktorom vznikol  a ktorému bol adresovaný. No vnímame podobnosť faktami, ktoré sa dejú u nás. Chceme, aby naša spoločnosť dospela až do tohto bodu? Ak nie, je čas konať.